Peter Mesiarik

po skúsenostiach z predchádzajúcich sezón, kde nebolo možné zaparkovať ani záchranke, ani členom služby na Skalke, sme sa rozhodli vybudovať vlastnú odstavnú plochu pre vozidlá HS Kremnické vrchy, vrátane sanitky. Ďakujeme kamarátom za pomoc. Menovite 🙂 SEDLO, Braňo Králik, Dano Schmidt a Horsko-služobníkom brigádnikom: Libor Schmidt a Ivan Petráš

Pripravujeme sa na zimu – parkovisko HS aj pre sanitku…

5.11.2014 sme sa zúčastnili asistencie HS na pretekoch detí okolo námestia. Za krásneho slnečného počasia deti s radosťou behali po námestí a v cieli ich čakala ,okrem Hanky Zlatošovej 🙂 a Dalibora Schmidta, aj pekná odmena…Našťastie nebolo potrebné zasahovať ani ošetrovať, deti to zvládli bez úrazu, alebo vyčerpania. HS Kremnické vrchy, Ivan Petráš

Asistencia HS na pretekoch "beh detí okolo námestia" v Kremnici

co som našiel…. Janko a Vlado v druhom tábore hneď po zostupe z vrcholu Piku Lenina tuším v roku 2000… som rád, že som tam mohol byť s nimi….

22.10.2014 sneženie, cca 5-8cm snehu. 25.10.2014 slnečno a príjemne…v priebehu troch dní na jednom mieste v Kremnických vrchoch, na Skalke v 1260m.n.m.:-)

Jeseň na Skalke – rôzne podoby počasia v troch dňoch 🙂

uz to zacalo….

aj naša Horská služba KV je už pripravená na novú zimnú sezónu a pomoc v núdzi 🙂

Pohreb Jana Matláka bude v piatok 24.10.2014 o 13.00 v kostole v Zuberci .

Aktuality z expedície, 13.-14.10.
Snežilo už 24 hodín a výška snehu v BC dosahovala už okolo 2 m. Aj z dôvodu nebezpečia zavalenia našich malých stanov, ktoré už takmer nebolo možné odhrabávať od snehu, sme sa rozhodli, že musíme udržať aspoň veľký jedálenský stan. Okolo 20.30 sa Janko a Vlado rozhodli, ze pôjdu predsa len spať do svojho stanu. Kuchár Kumar išiel spať do kuchyne a jeho dvaja pomocníci do svojho stanu za kuchyňou. Za celý deň padli desiatky lavín z okolitých žľabov, ale bolo to vždy v bezpečnej vzdialenosti od BC. Okolo 20.00 zasiahla tábor tlaková vlna z lavíny z Tukuche pomerne veľkou silou. A to sme netušili, že to bola posledná výstraha pred priamym zásahom nášho BC. V stane sme teda ostali ôsmi a pravidelne sme chodili von čistiť stany a kontrolovať tábor. Traja z nás sa práve chystali von, keď podľa zvuku bolo jasné, že lavína, ktorú sme počuli, išla naším smerom. Náraz veľkej masy snehu okamžite zdeformoval náš stan, aj keď nie úplne. Na rozdiel od malých stanov, sme sneh od stanu neodhadzovali, ale utláčali tak, že vznikli pevné snehové steny. Lavína ich nerozbila, ale sa na nich skĺzla a v stane zostal minimálny, ale predsa len nejaký priestor na prežitie. Rôzne zatlačení na stôl, pod stôl a podobne sme všetci začali komunikovať a uistili sa, že žijeme a sme relatívne nezranení. Bohužiaľ, v stane sme mali pustený plynový ohrievač položený na podlahe a ten nám rýchlo spotrebovával kyslík. O chvíľu sa stanom začal šíriť dym z tlejúcej podlahy a situácia začala byť kritická. Nikto ale nespanikáril ale robil, čo mohol, musel a vedel. Podarilo sa vypnúť ohrievač, prerezať strechu stanu a pomerne rýchlo prehrabať tunel cez viac ako metrovú vrstvu snehu. Skoro zázrakom sme sa všetci dostali po cca 20 minútach von a začali sme v snehovej búrke, ktorá stále zúrila okolo, hľadať našich kamarátov. Ich stany sme ale nenašli. Pomocou lavínovej sondy sme našli časť rozbitého stanu. Holými rukami sme sa snažili kopať v tvrdom lavínovom snehu, ale bez výsledku. Dva stany na okraji tábora zostali nepoškodené. Vzali sme spacáky a nejaké veci na prežitie a opustili BC v obavách z ďalšej lavíny. Asi 70 m od BC pri obrovskej skale a v protisvahu od miesta pádu lavíny sme sa rozhodli prečkať noc. Asi po dvoch hodinách sa nám podarilo urobiť záhrab, kde sme sa pred zimou a vetrom schovali. Ešte počas vyhrabávania sa nám zo stanu našťastie podarilo zachrániť aj satelitný telefón. Okolo 01.00 sa počasie pod Dhaulagiri ukľudnilo a začalo byť jasno a ticho. Posledná lavína, ktorá padla, bola tá, ktorá zasiahla náš BC. Ešte v noci sme cez naše manželky kontaktovali Nepálsku agentúru a tak začal náš pokus o transport z BC. Nemali sme vodu ani potraviny, napriek tomu sme mizernú noc prečkali bez omrzlín a iných zdravotných ťažkostí. Ráno sme vybudovali pristávaciu plochu pre vrtulník a pomohli sa dostať ďalším 12 ľuďom z nemeckej trekovej skupiny do bezpečia. Nakoniec bolo potrebných 6 letov vrtulníka na prevoz do Beni a Pokhary. Telá našich kamarátov sa podarilo nájsť až nasledujúci deň pod 1.5 metrovou vrstvou snehu. Momentálne sa vybavujú všetky formality na prevoz tiel na Slovensko a pokúšame sa zmeniť odlet na čo najskorší možný termín. Manželkám, deťom, rodinám a priateľom našich kamarátov aj touto cestou vyjadrujeme hlbokú sústrasť a nesmierny žiaľ nad ich stratou. Česť ich pamiatke.
Jano, Laco, Harry, Peťo, Vlado, Miro, Rasťo a Jirko.

Nešťastie pod Dhaulagiri – aktuálna informácia od členov exp.

18.9.2014 sobota 8:02hod. Ivan Petráš HS Kremnické vrchy. Na Skalke máme 6st. nad nulou, polooblačno, fúka silný nárazový vietor severozápadného smeru. Zvážnice aj chodníky sú zjazdné, opatrne treba prechádzať úsekom Krahule Kremnica cez kaskády lebo tam prebiehajú rekonštrukčné práce na priehradných múroch a nádržiach. Zajtra má aj do KV preniknúť teplejší vzduch vo vyšších polohách a preto zajtra očakávame na hrebeni príjemné jesenné počasie, prajem príjemný víkend v Kremnických vrchoch.

Rádiovíkend – ranné hlásenie Horskej služby Kremnické vrchy

Po niekoľkodňovom výdatnom snežení padlo v Himalájach veľa lavín. Jedna žiaľ zasiahla základný tábor pod Dhaulagiri, na ktorej práve pôsobila slovenská expedícia. Podľa správ sú nezvestní dvaja Slováci a traja Nepálci.
Len ťažko sa píšu slová na tento článok. Pri správe tohto typu si hovoríte, nech je to radšej len sen. Žiaľ nie je. Správy z Nepálu hovoria o dvoch nezvestných Slovákoch. Zatiaľ máme len neúplné informácie. Lavína sa z Dhaulagiri zrútila v utorok 14.októbra 2014 a nie je celkom jasné, či dopadla priamo na základný tábor alebo v jeho blízkosti. Zdroje však jasne uvádzajú, že po páde lavíny ostali nezvestní dvaja Slováci. Jeden zdroj uvádza mená Majan Martik (60 rokov) a Vladimir Skavar (58 rokov), mená z druhého zdroja sú John Matik a Vladimir Syvansar. Aj keď sú mená nepresné, podobnosť mien a veku je pre nás jasná. Nezvestní sú zrejme vedúci expedície Janko Matlák a jeho parťák z niekoľkých expedícií Vladimír Švancár.
Ostatných ôsmich členov expedície (sedem Slovákov a jedného Čecha) museli zo zajatia snehu vyslobodiť v stredu pomocou vrtuľníka.
Posledná správa od chalanov bola z pondelka 13.októbra 2014. Na svojej expedičnej stránke dhaulagiri2014.expedition.sk písali: „Sneží, sneží, stále sneží …. Stále čakáme v BC na lepšie počasie 🙁 Všetci veríme, že sa počasie ešte umúdri."

Po páde lavíny na Dhaulagiri nezvestní dvaja Slováci