Aktuality z expedície, 13.-14.10.
Snežilo už 24 hodín a výška snehu v BC dosahovala už okolo 2 m. Aj z dôvodu nebezpečia zavalenia našich malých stanov, ktoré už takmer nebolo možné odhrabávať od snehu, sme sa rozhodli, že musíme udržať aspoň veľký jedálenský stan. Okolo 20.30 sa Janko a Vlado rozhodli, ze pôjdu predsa len spať do svojho stanu. Kuchár Kumar išiel spať do kuchyne a jeho dvaja pomocníci do svojho stanu za kuchyňou. Za celý deň padli desiatky lavín z okolitých žľabov, ale bolo to vždy v bezpečnej vzdialenosti od BC. Okolo 20.00 zasiahla tábor tlaková vlna z lavíny z Tukuche pomerne veľkou silou. A to sme netušili, že to bola posledná výstraha pred priamym zásahom nášho BC. V stane sme teda ostali ôsmi a pravidelne sme chodili von čistiť stany a kontrolovať tábor. Traja z nás sa práve chystali von, keď podľa zvuku bolo jasné, že lavína, ktorú sme počuli, išla naším smerom. Náraz veľkej masy snehu okamžite zdeformoval náš stan, aj keď nie úplne. Na rozdiel od malých stanov, sme sneh od stanu neodhadzovali, ale utláčali tak, že vznikli pevné snehové steny. Lavína ich nerozbila, ale sa na nich skĺzla a v stane zostal minimálny, ale predsa len nejaký priestor na prežitie. Rôzne zatlačení na stôl, pod stôl a podobne sme všetci začali komunikovať a uistili sa, že žijeme a sme relatívne nezranení. Bohužiaľ, v stane sme mali pustený plynový ohrievač položený na podlahe a ten nám rýchlo spotrebovával kyslík. O chvíľu sa stanom začal šíriť dym z tlejúcej podlahy a situácia začala byť kritická. Nikto ale nespanikáril ale robil, čo mohol, musel a vedel. Podarilo sa vypnúť ohrievač, prerezať strechu stanu a pomerne rýchlo prehrabať tunel cez viac ako metrovú vrstvu snehu. Skoro zázrakom sme sa všetci dostali po cca 20 minútach von a začali sme v snehovej búrke, ktorá stále zúrila okolo, hľadať našich kamarátov. Ich stany sme ale nenašli. Pomocou lavínovej sondy sme našli časť rozbitého stanu. Holými rukami sme sa snažili kopať v tvrdom lavínovom snehu, ale bez výsledku. Dva stany na okraji tábora zostali nepoškodené. Vzali sme spacáky a nejaké veci na prežitie a opustili BC v obavách z ďalšej lavíny. Asi 70 m od BC pri obrovskej skale a v protisvahu od miesta pádu lavíny sme sa rozhodli prečkať noc. Asi po dvoch hodinách sa nám podarilo urobiť záhrab, kde sme sa pred zimou a vetrom schovali. Ešte počas vyhrabávania sa nám zo stanu našťastie podarilo zachrániť aj satelitný telefón. Okolo 01.00 sa počasie pod Dhaulagiri ukľudnilo a začalo byť jasno a ticho. Posledná lavína, ktorá padla, bola tá, ktorá zasiahla náš BC. Ešte v noci sme cez naše manželky kontaktovali Nepálsku agentúru a tak začal náš pokus o transport z BC. Nemali sme vodu ani potraviny, napriek tomu sme mizernú noc prečkali bez omrzlín a iných zdravotných ťažkostí. Ráno sme vybudovali pristávaciu plochu pre vrtulník a pomohli sa dostať ďalším 12 ľuďom z nemeckej trekovej skupiny do bezpečia. Nakoniec bolo potrebných 6 letov vrtulníka na prevoz do Beni a Pokhary. Telá našich kamarátov sa podarilo nájsť až nasledujúci deň pod 1.5 metrovou vrstvou snehu. Momentálne sa vybavujú všetky formality na prevoz tiel na Slovensko a pokúšame sa zmeniť odlet na čo najskorší možný termín. Manželkám, deťom, rodinám a priateľom našich kamarátov aj touto cestou vyjadrujeme hlbokú sústrasť a nesmierny žiaľ nad ich stratou. Česť ich pamiatke.
Jano, Laco, Harry, Peťo, Vlado, Miro, Rasťo a Jirko.
Nešťastie pod Dhaulagiri – aktuálna informácia od členov exp.